Keď sa jedného dňa ozval  Blum s tým, že či by sme nedošli zahrať ku nim do Olomouca na SF MINI a do Futry v Orlovej, začali sme sa tešiť na ďalšie dva  koncerty v parádnych kluboch. (SF MINI neni klub ale nevadí) Vačšina z nás ani v jednom ešte nebola, len sme o nich veľa počuli a čítali v zinoch alebo v reportoch na nete. Navyše SF sa presťahovala na iné miesto.

Ako prvý navštevujeme Olomouc. Je piatok,na mieste máme byť o 18tej, tak bereme v práci voľno. Neviem jak je to možné ale sme presní. Zvítame sa s domácimi a začneme sondovať priestory. Okrem Bluma a Hanky je tu pár ľudí z kolektívu okolo MINI, Dan z Hledání a na rampe skejteri. Medzi nimi Kočo s holčinou, kamoši z Kubíku (Trnava), ktorí si dopriali výlet po  skúškach v škole. Čekujeme miesto na hranie a príjemne nás prekvapujú graffiti na pozadí pódia s názvami kapiel, ktoré dnes zahrajú a s obrázkami medúz (zrejme inšpirácia z obalu Tall as tress ). Tak trochu som pozabudol, že je to vlastne taká tradícia, že na MINI sú na každý koncert iné graffiti, vždy s názvami kapiel. Vypadá to parádne a poteší každú kapelu. Chvíľu čumíme na rampu jak sa skejtuje, hráme pinčes, popíjame zapatistickú kávu a hrabeme sa v distre alebo čítame ziny. Pred osmou rozkladáme cajky, otvárame dnešný večer. Podium a miestnosť v ktorej sa hrá je malá – presne tak jak to máme radi. Relatívne sa zaplní aj keď nepríde uplne veľa ľudí. Jedna skúška, druhá skúška a ideme na to. Zvuk je popiči dobrý , všetko krásne rozumieť a počuť. Hrá sa nám parádne, ujde nám to rychle. Odozva celkom fajn. Zbalíme krámy do vedlajšej skúšobne a hor sa na žrádlo. Skvelé. Sedíme v kreslách a nevieme sa nabažiť ryže s tofu so zeleninou a omáčkou + makovec (ten som si musel dať 3x ) a perník. Medzitým už hrá druhá kapela. Nemci Weights , ktorí sú na spoločnom czechtour s Tall as tress. Hardcorepunk v strednom tempe, gytaristka s gytaristom sa striedajú vo vyhrávkach, je to celkom melodické a také skôr pohodové. Posledná kapela večera sú spomínaní milovníci kávy Tall as tress. Sympatická,usmievavá partička takisto z Berlína, s tromi holčinami v zostave. Rify prvých songov mi pripomínaju trochu  Lakmé. Dva ženské vokály , jednoduché malodické postupy, zvuk francuzkych emokapiel. Ľudia si prikyvujú hlavami,rukami, nohami, zo srandy sa pústí discogula a mňa to baví. Konec. Po koncerte sa ešte trochu kecá a popíja, lúčime sa s Kočovcami, ktorí odchádzajú na vlak do Martina. Priestor sa pomaly vyprázdňuje a na rampe zas rozkladáme pinčes. Po chvíli to balíme a ideme spať na stage , kde sme si rozložili madrace. Okolo desiatej budíček a príprava na raňajky. Dávame kafčo a s tečúcimi slinami sa chystáme na raňajky. Na barovom pulte to už vypadá jak švédske stoly nekde v hoteli .Pečivo, domáce pomazánky a omáčky, zelenina, ovocie, kávy, čaje a rozvoniavajú čersté wafle , ktoré si dáme ako dezert na koniec s džemom, grankom a mandarinkami. Dávame všetci minimálne dve, tri a dostavuje sa gastroorgazmus. Tušili sme , že Blum s Hankou nebudú chcieť ostať svojej povesti skvelých kuchárov nič dĺžni, ale toto bolo nad naše očakávania.  Ešte jedna wafla na cestu a ideme na prechádzku do mesta. Preberáme veganstvo, starú MINI, novú MINI, reštiky, mesto. Dozvedáme sa o väznení Michaila Bakunina v Olomouci v 19.storočí. Vrátime sa naspať, pobalíme krámy, rozlúčime sa a padáme ďalej smer Orlová so zastávkou v Ostrave.

Z Ostravy je náš bubeník Jirka , takže sme ju nemohli minúť bez toho aby sme sa tu stavili. Chcel nás vziať niekam na Ostravar a obed. Tieto zážitky ale radšej vynechám.

Smer Orlová. Dnešný koncert organizuje Blanka z kolektívu Rosa Punx alebo kapiel Tupac Amaru a Rosa Parks. Zvítame sa, hodíme očko na klub kde sa už rozkladá prvá kapela HWCO. Chvíľu ešte pozevlíme v kuchynke , kde sa zoznamujeme s Paulínou z The Pau. Prvá kapela začína hrať, ideme to omrknúť. Klub je pomerne veľký takže tých pár desiatok ľudí čo došli sa tam celkom stráca ale keď sa všetci postavia pred pódium tak spoko. HWCO mastia svižnú punkovú klasiku. Texty o systéme, cirkvi a pod. Dávame pifčo, trochu pokývkáme hlavou a je konec. Druhý hráme my. Posúvame bicie a aparát bližšie k ľuďom nech niesme tak ďaleko. Zvuk celkom v pohode, zvučí nás typek z Pacino. Ondro lieta medzi pódiom a ľuďmi z jednej strany na druhú. Hráme bez pauz, jeden vál za druhým. V predposlednom songu  Jirkovi odíde šlapka takže mu druhú požiava bubeník z prvej kapely. Dohráme druhú polovicu songu, posledný vál a je konec. Ľudia sa tvária spokojne a my tiež. Zase útočíme na nádoby so žrádlom a jak inak, pridávame si. Začínam mať pocit že tento výlet je viac o jedle jak o “muzike” .

Na pódiu medzitým už hrá posledná vec The Pau. Holka s gytarou a samplami z telefónu. Punk mixnutý elektronickými podkladmi v polštine, ktorý ťa nenecháva len tak stáť. Super, bavíme sa. Zahrá niečo vyšše polhoďky a je konec. Zvyšok večera sa venujeme spoločenským  hrám, pivu a stolnému futbalu. Na bare sa púšťajú nejaké absturdné ruské videá a hitofky. Dáme posledné pifká a rozkladáme madrace a gauče. Ráno má vedľa v skúšobni Hibakusha skúšku , takže moc dlho nezevlíme. Paulína odchádza na počong (vlak po polsky) a my si zas dávame kafčo a raňajky na barovom pulte. Chvíľu ešte počkáme na konec skúšky a balíme cajky. Postavíme sa do radu , pokloníme a zatlieskame Blanke za organizáciu a servis. Smiechy, rozlúčka a padáme do Prahy. Jak inak samozrejme zas so žracou zastávkou v Brne u Troch ocásků. Doprajeme si ešte burger, kafé a pokračujeme zas ďalej smer stovežatá odkial sme prišli. Poklona a poďakovanie kolektívu SF MINI a ROSA PUNX.